Po období značných rozporov a „bezprecedentného doktrinálneho zmätku“, ktorý podľa viacerých cirkevných osobností zanechal pápež František, sa katolícky svet upína k jeho nástupcovi, pápežovi Levovi XIV., s očakávaním jednoty a uzdravenia. Kňaz Brian A. Graebe z arcidiecézy New Yorku, vo svojom stĺpčeku pre „The Catholic Thing“ kritizoval Františkovo pôsobenie, najmä jeho zámernú nejednoznačnosť a „tvrdosť voči tým, ktorých priťahovali najstaršie formy uctievania“, čo viedlo k hlboko rozdelenej a zranenej Cirkvi.
Naproti tomu, nový pápež Lev XIV. od začiatku svojho pontifikátu prejavuje „jemnejší zmysel“ a jeho výzvy k jednote nezostali bez povšimnutia. Jeho pokojné a sebavedomé vystupovanie, podporené nebojácnym prijatím tradičných pápežských znakov, vzbudzuje u mnohých katolíkov nádej na uzdravenie cirkevných rozporov.
Výzva k jednote: Otázka tradičnej latinskej omše
Jednou z kľúčových výziev, ktorým bude pápež Lev XIV. čeliť, je otázka Tradičnej latinskej omše (TLM) a obmedzení, ktoré na ňu uvalil pápež František dokumentom Traditionis Custodes. Experti sa zhodujú, že pápež Lev musí v tejto veci konať.
Katolícky spisovateľ a odborník na tradičnú liturgiu Peter Kwasniewski verí, že jedinou možnosťou je „otvorene zvrátiť“ klauzuly Traditionis Custodes. Podľa neho by zmiernenie implementácie bez priameho vyvrátenia dokumentu iba „vyslalo jemný odkaz, že ‚všetko je povolené‘“. Navrhuje, aby pápež Lev XIV. vydal nový dokument, ktorý buď objasní, alebo upraví Traditionis Custodes, a „v podstate vráti biskupom ich právomoc schvaľovať tradičnú latinskú omšu a pochváli jej výhody pre veriacich, ktorí ju milujú zo správnych dôvodov“.
Alternatívou, o ktorej hovorí, by mohlo byť vyhlásenie: „Posledné štyri roky nám upozornili na ťažkosti a útrapy, ktoré spôsobila politika môjho predchodcu, a považujeme za vhodné obnoviť politiku Summorum Pontificum Benedikta XVI.“
Americký tradičný katolícky komentátor Michael Matt je presvedčený, že pápež Lev XIV. „vidí, že latinská omša nie je silou nejednoty v živote Cirkvi, ale naopak, silným zjednocovateľom“. S ním súhlasí aj katolícka spisovateľka Amy Welborn, ktorá naznačuje, že návrat k Summorum Pontificum by bol „pre začiatok postačujúci“, keďže hoci „nebolo dokonalé“, zdá sa, že fungovalo.
Welborn tiež navrhuje, aby pápež Lev XIV., v súlade so zameraním Cirkvi na misiu, pripomenul presvedčenie Benedikta XVI. o platnosti oboch foriem a vyzval na „najhlbšiu, možno až sebaobetujúcu lásku zo strany laikov a duchovenstva, aby ju prežívali v cirkevnom živote“. Bez ohľadu na formu alebo obrad, či už latinský alebo východný, by katolíci mali byť „radostne sýtení Kristom v dare Eucharistie a posilnení, aby vyšli do sveta, ktorý tak hlboko potrebuje Kristovu lásku“.
Joseph Shaw, predseda Latinskej omšovej spoločnosti Veľkej Británie, navrhuje záväzný výklad a aplikáciu Traditionis Custodes prostredníctvom „krátkeho dokumentu“, ktorý by vrátil rozhodovanie biskupom a umožnil všetkým kňazom sláviť starú omšu vo všetkých kostoloch.
Znaky a gestá ako cesta k jednote
Okrem formálnych vyhlásení sa objavujú aj návrhy, aby pápež Lev XIV. použil znaky a gestá, ktoré by naznačili jeho priazeň voči ukončeniu „prenasledovania“ tradičnej latinskej omše. Kardinál Müller 13. mája pre Associated Press vyhlásil: „Nemôžeme absolútne odsúdiť ani zakázať legitímne právo a formu latinskej liturgie.“ Verí, že pápež Lev XIV. je „vzhľadom na svoju povahu schopný hovoriť s ľuďmi a nájsť veľmi dobré riešenie, ktoré je dobré pre všetkých“.
Medzi navrhovanými gestami je povolenie TLM v hornej bazilike sv. Petra. Pápež by tiež mohol naznačiť svoj nesúhlas alebo priamo zastaviť kritizované obmedzenia, ako sú tie, ktoré zaviedol biskup Martin, obmedzujúce tradičnú latinskú omšu len na jednu kaplnku.
Ďalšou možnosťou by bolo zverejnenie výsledkov celosvetovej konzultácie biskupov, ktorá viedla k dekrétu Traditionis Custodes. Zatiaľ čo Vatikán tvrdil, že zistenia ukázali, že TLM je rozdeľujúca, nezávislé analýzy naznačujú, že výsledky nepodporovali naratív o rozsiahlych rozdeleniach. Kwasniewski by zverejnenie výsledkov privítal ako znak „transparentnosti“.
Náznaky sympatie a misijný prístup
Hoci niektorí sú skeptickí voči dosiahnutiu úplnej jednoty vzhľadom na „hĺbku nenávisti k tradícii“ u určitých progresívcov, Kwasniewski verí, že Lev XIV. môže uplatňovať princíp „harmonického pluralizmu“, umožňujúci prekvitať „mnohým dobrým zvykom podľa rôznych potrieb veriacich“. Dodáva: „Mohol by povedať, že jednota nie je uniformita, a preto nie je žiadny inherentný problém s tým, že existuje viac ako jedna forma rímskeho obradu.“
Michael Matt zdôrazňuje, že väčšina tradicionalistov neodmieta Druhý vatikánsky koncil a nepovažuje novú omšu za neplatnú. „Všetko, čo chceme, je uctievať Boha v súlade s krásnym liturgickým právom narodenia, o ktorom nás Jeho Svätosť pápež Benedikt XVI. uistil, že je naše a nesmie nám byť odobraté,“ hovorí Matt.
Existujú aj náznaky, že pápež Lev XIV. sympatizuje s tradíciou: odvoláva sa na raných cirkevných otcov, zvolil si meno Lev, vrátil tradičné pápežské oblečenie, ovláda latinčinu a vyslovuje sa za tajomstvo pred okázalosťou v liturgii.
Katolíci tak s nádejou očakávajú, aké kroky podnikne pápež Lev XIV. v snahe zjednotiť a uzdraviť Cirkev, ktorá je poznačená nedávnymi rozdeleniami.
zdroje: the Remnant, kath.net