Svätý Otec v úvodnom prejave svojej apoštolskej cesty vo Francúzsku vyzval k odvážnej obrane nenarodenných i trpiacich, odmietol modernú kultúru smrti a pripomenul francúzskym predstaviteľom, že skutočná sloboda a štátnosť nemôžu existovať bez kresťanských koreňov.
PARÍŽ – V piatok 25. septembra sa začala dlho očakávaná apoštolská cesta hlavy Katolíckej cirkvi vo Francúzsku. Základným míľnikom prvého dňa sa stal mimoriadne silný a teologicky i spoločensky hlboký prejav Leva XIV. k najvyšším štátnym predstaviteľom na čele s prezidentom Emmanuelom Macronom v Elyzejskom paláci. V čase, keď západný svet čelí hlbokej morálnej kríze, prišiel Rímsky pontifik do niekdajšej „najstaršej dcéry Cirkvi“ s jasným posolstvom: bez rešpektu k neporušiteľnosti ľudského života a bez živého Boha v verejnom priestore sa každá spoločnosť mení na chladný mechanizmus.
Bez práva na život neexistujú žiadne iné práva
Vo svojom príhovore sa Svätý Otec nezameral len na zdvorilostné frázy, ale priamo pomenoval najpálčivejšie rany súčasnej civilizácie. S hlbokým znepokojením poukázal na hrozby, ktorým dnes ľudstvo čelí pod zásterkou technologického a vedeckého pokroku, pokiaľ je tento pokrok odtrhnutý od morálneho usmernenia a Božej vôle.
Rímsky biskup dôrazne pripomenul, že ochrana práva na život od jeho úplného počiatku až po prirodzenú smrť je absolútnym a nezrušiteľným základom všetkých ostatných ľudských práv. Varoval pred nebezpečnými odchýlkami moderných spoločností, ktoré menia vedu na výnosný biznis a ponúkajú falošné a okamžité riešenia ľudského utrpenia. V tejto súvislosti odsúdil genetické manipulácie, komerčné náhradné materstvo, obchodovanie s orgánmi či hrozbu programovanej smrti prostredníctvom eutanázie. Podľa slov hlavy Cirkvi nemôže byť riešením bolesti odstránenie trpiaceho človeka, ale obetavá láska, sprevádzanie a milosrdenstvo, ku ktorým už stáročia vzornie vychovávajú práve katolícke charitatívne a zdravotnícke inštitúcie.
Kresťan vo verejnom živote nie je hrozbou, ale požehnaním
Významná časť pápežovho posolstva bola venovaná ideológii sekularizmu, ktorá sa snaží vytlačiť kresťanskú vieru z verejného života. Lev XIV. odmietol názor, že by prítomnosť veriacich občanov a ich konanie podľa formovaného svedomia predstavovalo nebezpečenstvo pre štát či jeho jednotu. Skutočné a spravodlivé usporiadanie spoločnosti podľa neho neznamená vymazanie náboženského rozmeru, ale naopak, jeho uznanie ako kľúčového výchovného a mravného prameňa.
Nástupca svätého Petra sa zastal nezastupiteľného miesta katolíckych škôl a zdôraznil, že autentický štát má s Cirkvou viesť neustály dialóg v službe spoločnému dobru. Pripomenul bohatú duchovnú históriu Francúzska, ktorá sa odvíja od svätého Ireneja a krstu kráľa Chlodovika, pričom poznamenal, že aj známe národné heslo o slobode, rovnosti a bratstve čerpá svoj skutočný obsah práve z Kristovho evanjelia. Ako viditeľný symbol nádeje a obnovy vyzdvihol nedávno znovuotvorenú Katedrálu Notre-Dame v Paríži, ktorá ukazuje, že aj to, čo sa zdalo byť zničené, môže vďaka spoločnému úsiliu a viere opäť ožiť.
Výzva k mieru a zverenie Pod ochranný plášť Matky Božej
V záverečnej časti svojho vystúpenia sa Lev XIV. dotkol aj globálnych konfliktov a pretekov v zbrojení. Odmietol ilúziu, že držba jadrových zbraní či rovnováha strachu môžu priniesť skutočnú bezpečnosť. Pravý mier je podľa neho ovocím spravodlivosti, dialógu a neustálej práce na budovaní civilizácie lásky.
Svoju návštevu štátnych autorít uzavrel Svätý Otec modlitbou a zverením celého francúzskeho národa pod materinskú ochranu Pána Ježiša a Jeho Preblahoslavenej Matky, Panny Márie, ktorá je hlavnou patrónkou krajiny, s vyjadrením túžby, aby Boh žehnal Francúzsku i všetkým jeho obyvateľom.
Apoštolská cesta pápeža vo Francúzsku pokračuje ďalším bohatým programom, ktorý okrem návštevy sídla UNESCO a večerných nešporov v Katedrále Notre-Dame vyvrcholí modlitbovou vigíliou s mládežou na národnom štadióne v Saint-Denis.