Dnes, 15. septembra, slávi Slovensko svoj najvýznamnejší mariánsky sviatok — spomienku na Sedembolestnú Pannu Máriu, Patrónku Slovenska. Tento deň je pre náš národ chvíľou stíšenia, národnou púťou do Šaštína a časom na uvažovanie o tajomstve utrpenia, ktoré nekončí zúfalstvom, ale víťazstvom Vzkriesenia. Kresťanská tradícia nás pozýva nepozerať sa na Máriine slzy ako na obyčajný ľudský žiaľ, ale ako na jej vernú účasť na vykupnom diele jej Syna, Ježiša Krista.
Srdce Matky nebolo prebodnuté naraz až na Kalvárii; bolo prebodávané postupne počas celého jej života. Tradičná katolícka zbožnosť pripomína sedem hlavných bolestí Panny Márie, ktoré sprevádzali jej materské „Fiat“ (Nech sa mi stane) od Nazareta až po Hrob.
Sedem bolestí Panny Márie
- Proroctvo Starca Simeona v chráme Keď Mária s Jozefom priniesli malého Ježiša do chrámu, svätý Simeon jej predpovedal: „A tvoju vlastnú dušu prebodne meč.“ Máriina bolesť sa začala už v chvíli najväčšej radosti. Meč utrpenia nepadol zničoho nič na Veľký piatok, ale visel nad jej materským srdcom viac než tridsať rokov.
- Útek do Egypta pred Herodesom Matka Spasiteľa sveta musela začínať svoje materstvo ako bezmocná utečenkyňa. Aby zachránila Božie Dieťa pred Herodesovým mečom, musela v noci opustiť svoj domov a čeliť neistote i nebezpečenstvu cudzej krajiny.
- Strata dvanásťročného Ježiša v Jeruzaleme Tri dni úzkostlivého hľadania v jeruzalemských uliciach. Máriina otázka: „Syn môj, čo si nám to urobil?“ odhaľuje hlbokú bolesť duše. Pre Máriu nebola táto strata len ľudskou starosťou, ale predobrazom trojdňového temna medzi Kristovou smrťou a Zmŕtvychvstaním. Pre človeka, ktorý miluje, je strata blízkosti Krista tým najväčším utrpením.
- Stretnutie s Ježišom na Krížovej ceste Mária vidí svojho Syna, klesajúceho pod ťarchou kríža, potupovaného a mučeného na ceste na Golgotu. Nemohla z neho sňať ťažké drevo, no sprevádzala ho svojou prítomnosťou a súcitným pohľadom plným lásky.
- Umučenie a smrť Ježiša na kríži Najvyšší vrchol Máriinho utrpenia. Liturgia a cirkevní Otcovia vyzdvihujú jedno kľúčové slovo: Stabat — Mária stála pod krížom. Nekričala v zúfalstve, ani neutekala zatiaľ čo jej Syn dokonával výkupnú obetu za spásu sveta.
- Sňatie Ježišovho tela z kríža (Pietà) Telo mŕtveho Syna je zložené do náručia Matky. Tie isté čisté ruky, ktoré počas svätej noci v Betleheme prijali a zavinuli novonarodené Dieťa, teraz objímajú jeho doráňané mŕtve telo. Betlehem sa obracia naruby: Máriino náručie je prvou aj poslednou kolískou Ježišovho pozemského života.
- Uloženie Ježišovho tela do hrobu Ked Josef z Arimatie zavinul Ježišovo telo do plátna a privalil skalu k hrobu, Mária zostala s holou vierou. Nezostal jej už ani mŕtvy Syn, ktorého by mohla objať. A predsa, ani v tejto najtmavšej noci a pokušeniam satana pochybovať jej viera nezlyhala.
Mária pod krížom: Vernosť bez podmienok
Máriina účasť na Kristovom utrpení nebola len pasívnym prizeraním sa. Od Anjelského pozdravenia až po Golgotu bola jej odpoveďou vernosť. Jej materská obeta bola úzko spojená s obetou jediného Vykupiteľa, Ježiša Krista. Ako napísal svätý Bernard z Clairvaux, Mária sa stala mučeníčkou nie na tele, ale v duši — zomierala vo svojom srdci spolu so svojím Synom.
Dnešný sviatok nie je výzvou k pestovaniu prázdneho sentimentalizmu či smútku. Bolesť Panny Márie je presvietená svetlom Veľkej noci.
Keď sa dnes na Slovensku pozeráme na sochu Sedembolestnej Panny Márie so siedmimi mečmi v srdci, pripomíname si, že žiadna ľudská bolesť, žiadne utrpenie a žiadny kríž nie sú v Božích očiach zbytočné. Mária nás učí stálosti — učí nás stáť pri Kristovi aj vtedy, keď je to ťažké, a dôverovať, že za každou Kalváriou čaká vzkriesenie.
Sedembolestná Patrónka Slovenska, oroduj za nás!