Zatiaľ čo sa v niektorých krajinách krajinách s kresťanskou tradíciou stále dohadujú, či na stenu štátneho úradu možo umiestniť kríž, v pokrokovom Nemecku už dávno vyriešili „problém“ s kresťanským dedičstvom. Univerzita v Münsteri sa rozhodla, že v rámci „pokroku“ a „rovnosti“ povýši islamskú teológiu na úroveň tej katolíckej. Vitajte v novej Európe, kde sa korene vytrhávajú s úsmevom na tvári.
Fakulta pre všetkých (okrem skeptikov)
Univerzita v Münsteri slávnostne oznámila, že svoje Centrum islamskej teológie pretransformuje na plnohodnotnú fakultu. A nie hocijakú! Má to byť prvá svojho druhu v Európe. Predstavte si tú radosť v bruselských kaviarňach – konečne sme dosiahli tú vytúženú „rovnosť“. To, že jedna tradícia budovala európsku vzdelanosť tisíc rokov a tá druhá sa tu udomácňuje cez vládne granty posledné desaťročie, je zrejme len nepodstatný detail v štatistických tabuľkách nemeckých byrokratov.
Autonómia po nemecky: Keď učiteľov vyberá „rada starších“
Nová fakulta bude mať, samozrejme, všetky výsady: doktoráty, vlastné osnovy a právo vyberať si profesorov. Má to však malý háčik, nad ktorým by sa nejeden stredoveký scholastik len prežehnal. Keďže islam nemá jednotnú cirkevnú hierarchiu (prekvapenie!), do hry vstupujú politické organizácie ako Ditib.
Áno, čítate správne. O tom, čo sa bude učiť na pôde nemeckej štátnej univerzity, budú spolurozhodovať rady napojené na zahraničné štruktúry. Kým katolícky biskup je v očiach liberálnych médií „spiatočnícky zásah do akademických slobôd“, islamská rada zasahujúca do menovania profesorov je „nevyhnutný nástroj inklúzie“. Logika dostala v Münsteri voľno.
Exportný artikel: Domáci imám s certifikátom EÚ
Cieľ je ambiciózny: vyrobiť si vlastných imámov a učiteľov náboženstva. Takých poriadnych, „európskych“. Cieľom je znížiť vplyv zo zahraničia, čo v preklade znamená, že nemecký štát dúfa v zázrak – že teológia, ktorá je vo svojej podstate pevná a nemenná, sa pod vplyvom nemeckého sociálneho inžinierstva zmení na neškodný krúžok o tolerancii.
Nová fakulta chce dokonca cez sociálne siete bojovať proti extrémizmu. Už teraz sa tešíme na tie „lajky“ a „reelsy“, ktoré vyliečia Európu z radikalizmu pomocou akademických skrípt financovaných z daní nemeckých kresťanov.
Zrkadlo našej vlastnej biedy
Najvtipnejšie (alebo najsmutnejšie?) na celom tomto nemeckom experimente je porovnanie s opačným brehom. Zatiaľ čo v islamskom svete nikomu ani nenapadne, že by na svojich univerzitách v rámci „parity“ budoval katedry tridentskej omše alebo dogmatickej teológie, Európa sa preteká v tom, ako hlboko sa vie pokloniť.
„Islam v islamskom svete zostáva tým, čím je – pilierom identity. Európa sa zatiaľ tvári, že žiadnu identitu nemá, a ak náhodou áno, tak sa za ňu hlboko ospravedlňuje.“
Kým my v mene „rovnosti“ relativizujeme vlastnú vieru, ostatní sa na nás pozerajú s neskrývaným úžasom. Münster nie je len príbeh o jednej fakulte. Je to diagnóza kontinentu, ktorý sa tak veľmi bál vlastnej identity, až sa rozhodol, že radšej adoptuje všetky ostatné – len aby nemusel priznať tú svoju.